Dokážu výtlky zmobilizovať verejnosť?

Tento rok sú cesty brutálne.

Cestou po Račianskej, hlavnej tepne do mesta od Pezinka, som nabehol na jamu a dostal defekt. Koleso som vymenil za rezervu. V pneuservise konštatovali, že ho môžem vyhodiť a na “štvortkolku” musia mať penumatiky identický obvod s toleranciou asi pol cm. Môj model zimných gúm kúpený v roku 2009 sa už nepredáva a teda odporúčanie v servise aj na internetových fórach znelo kúpiť štyri nové, identické pneumatiky – škoda okolo 400 eur bez dph za gumy plus 50 eur prezutie, a samozrejme čas. Našťastie mi žilinský obchod našiel cez holandský portál jeden kus starého modelu a teda som len nejakých 200 eur mínus.

Zákerné jamy sú všade, nemilosrdne odhaľujúc čo? Šlendriánstvo, neschopnosť, zlodejstvo, korupciu alebo finančné obmedzenia? Niektoré v mojom okolí svietia už pol roka a viac (napríklad hlboká jama pri budove KR PZ pri Dvoch levoch alebo 30 či viac cm hlboká jama rovno pred OÚ SA na Heydukovej).

Pán z výskumného ústavu v Žiline hovorí, že sa pri opravách nedodržiavajú technologické postupy.

Triezva familiarita so slovenským prostredím napovedá, že naše mestá nedokážu obstarávať veľmi presvedčivo a inteligentne. Dôsledne ulatňovaná záruka na odvedenú prácu? Kontrola kvality vozovky po rôznych súkromných výkopoch? Premyslený súťaživý kontraktačný mechanizmus? Málo pravdepodobné.

HMAP 2012 Report Prevention and a Better Cure Cover (Potholes Review)Znalcov britského systému správy vecí verejných neprekvapí, že britská vláda sa téme výtlkov venuje systematickejšie: minulý rok zverejnila 60-stranový “Pothole Review” – prehľad ohľadom výtlkov s podtitulom “Prevencia a lepší liek”. Obsahuje množstvo premyslených postupov a procesov pre dlhodobé a čo najefektívnejšie riešenie výtlkov – ako zbierať informácie o nich, aké materiály používať, ako obstarávať a kontrahovať dodávateľov. Upozorňuje, že náklady jám majú viacero podôb – zvýšené náklady na pohonné hmoty a opravy – a znižujú konkurencieschopnosť podnikateľov.

Materiál obsahuje napríklad podnetné myšlienky na využitie sociálnych médií pre občanov na ohlasovanie výtlkov a pre transparentné sledovanie ohlásaných problémov až do doriešenia. Na Slovensku je na toto viacero možných infraštruktúr (napríklad aj projekt inštútu SGI OdkazPreStarostu.sk).

Ďalší zaujímavý materiál som našiel na stránke istej britskej regionálnej správy – West Berkshire Council Pothole Policy and Guidance. Letáčik im vytlačili kontrahovaní dodávatelia gratis. prodej ready made Môže inšpirovať ponúkanými odpoveďami na otázkky ako “Podľa čoho sa rozhodujete, ktoré výtlky opraviť prv?” alebo “Kde môžem oznámiť výtlk?”.

Mňa prekvapil v materiáli ešte jeden údaj. Koľko myslíte stojí oprava jedného výtlku nejakých 20 km východne od Londýna?

“Celoštátne údaje ukazujú, že náklad na opravu výtlku je približne 50 až 60 libier (necelých 60 až 70 eur). V grófstve West Berkshire (v auguste 2012) dosahujeme priemer 38 libier za výtlk vďaka konkurencieschopným sadzbám dohodnutým s naším kontraktorom” (môj preklad).

Koľko tak stojí oprava jamy u nás? Lebo ak by sme to tiež mohli robiť za 40 eur, tak by sme sa na niektoré jamy tu v Bratislave hádam vyskladali aj v SMS hre.

Téma rezonuje na Facebooku (a aj v rannej show na Fun rádiu či v Novom čase). Bolo by abnormálne očakávať od našich samospráv (nielen v Bratislave), že zverejnia svoje plány riešenia výtlkov a predstaviteľné ich k tomu verejným tlakom primäť?

O segregácii rómskych detí v prílohe Fórum denníka SME

V sobotu 14. januára mi vyšiel v denníku SME tento text reagujúci na nedávne rozhodnutie Okresného súdu v Prešove ohľadom segregácie na Základnej škole v Šarišských Michaľanoch:

Oddelené deti
Riešiť oddeľovanie rómskych detí v školách nebude vôbec ľahké

Ľudia, ktorí náš vzdelávací systém poznajú zvnútra, úprimne povedia, že s časťou Rómov sa “inak nedá” – buď ich od detí majority (ale väčšinou aj od rómskych detí z integrovaného prostredia) oddelíme alebo sa vzdelávací a výchovný proces v škole rozsype.  Majú žiaľ pravdu – v dnešnej situácii základných škôl a pri minimálnom zaškolení detí z rómskych komunít v škôlke naše školy tieto deti jednoducho vzdelávať nedokážu.

Čokoľvek o Rómoch, okrem krátenia sociálnych dávok, nie je u majoritných voličov motiváciou pre podporu a preto sa neveľmi na tejto téme mali chuť páliť politici od ľavice, ktorej sociálne vylúčení majú logicky ležať na svedomí, po modernizačnú pravicu. Preto je dôležité jednoznačné rozhodnutie súdu v Prešove, že oddeľovanie rómskych detí v škole v Šarišských Michaľanoch je nezákonné.

Pritiahlo pozornosť.
Rodina, škola, obec, štát

Segregácia nie je výsledkom vedomého rozhodnutia na centrálnej úrovni. Kto teda za rozšírenú segregáciu nesie zodpovednosť a kto by mal zabezpečiť v súlade so zákonom, aby k nej nedochádzalo?

Rodičia, ktorí sa rozhodnú zobrať deti z integrovanej školy, nemôžu byť rukojemníkmi ideálu desegregácie. Starostliví rodičia detí, rómskych i všetkých ostatných, majú právo pre deti hľadať najlepšiu dostupnú vzdelávaciu cestu. Odpoveď zo Šarišských Michalian a stoviek obcí po Slovensku je, že rodičia, ktorí môžu, dávajú deti do škôl, ktoré sú bez problémových detí a teda fungujú lepšie.

Učiteľky sú ďalším článkom a samozrejme nesú svoju mieru zodpovednosti. Ale potrebujú mať vytvorené podmienky – vzdelanostné, materiálne, pedagogické. A najmä, učiteľka nemôže byť na 25 detí s rôznymi vzdelávacími potrebami sama. Nemôžeme od nej čakať, že vysprší deti z osady bez tečúcej vody ak v škole nemá sprchy, či že bude mať priestor na individuálny prístup ak nemá k dispozícii  asistentov, metodikov, psychológov, špeciálnych pedagógov, vhodné pomôcky.

Podmienky má zabezpečiť vedenie školy. Škola sa často pohybuje po tenkom ľade – bez potrebnej metodickej a materiálnej podpory od štátom zriadených inštitúcií nedokáže zabezpečiť kvalitné vzdelávanie (a často ani základnú hygienu a bezpečnosť) v integrovanom prostredí. Samozrejme, netýka sa to len rómskych detí, ale aj detí s rôznymi postihnutiami, talentom či poruchami učenia.

Obec ako zriaďovateľ má potom na pleciach neľahkú úlohu. Plniť za štát ťažko splniteľné ústavné záväzky tvárou v tvár k svojim voličom, ktorí majú s Rómami často negatívne zážitky. Základná škola v Šarišských Michaľanoch je navyše útočiskom pre deti z osady v asi 3 kilometre vzdialených Ostrovanoch. Tam základnú školu nemajú, ak nerátame Špeciálnu základnú školu. Nebolo by teda fér od obce žiadať nech sa sama o desegregáciu postará.

Všetky deti – Rómske, z majority a všetkých ostatných skupín majú práva – garantované a v západnej civilizácii hodné obhajoby. Záväzok dobre sa postarať o tieto deti nesú v prvom rade ich rodičia. Keď však tí, z akýchkoľvek objektívnych alebo subjektívnych dôvodov, zlyhávajú, zodpovednosť nesie aj štát. Ak nedokáže ochrániť malackú rodinu pred agresívnymi susedmi, nedokáže rómskym aj nerómskym deťom v Ostrovanoch aj Šarišských Michaľanoch zabezpečiť dostupnú možnosť kvalitne sa vzdelávať, živí pôdu pre nenávisť a kolektívne obviňovanie celej etnickej skupiny.

Dá sa to?

Dá sa znížiť segregácia? Dá, ukazujú to ak nie celé krajiny, tak mnohé mestá a regióny. Dá sa poskytovať lepšie vzdelávanie aj v de facto segregovaných situáciách? Dá. Sú rómske deti vzdelávateľné? V absolútnej väčšine sú a pre dokreslenie možno stačia nedávne výsledky výskumov vo Veľkej Británii, ktoré ukazujú, že mnoho detí rómskych migrantov zo Slovenska a Čiech, ktorí boli u nás v špeciálnych školách, zrazu v Anglicku prospieva v bežnej základnej škole (to je jeden v angličtine a tu aj stručná informácia o správe v češtine).

Dokonca aj peniaze na riešenie problémov vzdelávania rómskych detí sú – v eurofondoch, v špeciálnych školách pre deti s ľahkým mentálnym postihom, ktoré by s adekvátnou podporou zvládli bežnú školu, ale aj v budúcich úsporách, ak z čo najviac rómskych detí vyrastú pracovití a pracujúci dospelí (pozývam ľudových odborníkov, ktorí vám vysvetlia ako Rómovia nikdy pracovať nebudú, na stretnutie so stredným a nižším zdravotníckym personálom Univerzitnej nemocnice v Bratislave či na ktorúkoľvek väčšiu stavbu).

Navyše dnes existuje nový čerstvý strategický dokument – Stratégia pre integráciu Rómov do roku 2020. Prichádza po desaťročiach bezzubých a nemerateľných deklarácií zo strany verejnej moci a tom, čo sa vo verejnosti rozmohlo faktami nepodložené tvrdenie o ťažkých miliardách, ktoré sa už minuli na Rómov (pravdou je iba že sa minuli ale nikto nevie, koľko z nich išlo reálne na Rómov). Tentokrát má aspoň merateľné ciele a dá sa s ním pracovať.

Každý

Desegregácia nie je triviálne jednoduchá a nie sú na ňu ani jednotné recepty. Učiť sa zodpovední na Ministerstve školstva môžu začať na niektorých úspechoch v Čechách, Bulharsku, Maďarsku. V Čechách však môžu vidieť aj to, že cesta od rozhodnutia súdu (v tomto prípade Štrasburg v 2007) k plošnej desegregácii nie je otázkou pár rokov. Navyše, aby sa deti z marginalizovaného prostredia mohli integrovane vzdelávať na základnej škole, potrebujú dostať príležitosť na kvalitné predškolské vzdelávanie.

Rozhodnutie súdu a samozrejme odvážny a rozumný prístup košickej Poradne pre občianske a ľudské práva, ktorá sa na súd obrátila, majú môj rešpekt. Možno konečne našli spôsob, ako pritiahnuť viac pozornosti k problému, ktorého ekonomické i ľudskoprávne dôsledky sa s nami budú ťahať desaťročia. A každý, komu sa nezaliečajú recepty typu „jama s vápnom“ alebo „ohradená rezervácia pre neprispôsobivých“, má spoluzodpovednosť za hľadanie riešenia.