Prečo sa tak skoro nepoistím v Kooperatíva? Nevedia, čo je proklientský prístup.

Dodržali všeobecné obchodné i zmluvné podmienky ale neboli schopní doriešiť jednoduché otázky v mailoch. Preto ma dva roky obťažovali nedoporučenými zásielkami na neplatnú adresu.

Jednoducho som tú poistku nechcel lebo som ju už nepotreboval. K nehnuteľnosti som nemal žiaden vlastnícky ani mnou podpísaný nájomný vzťah. Pracovníci a pracovníčky Kooperatívy mi povedali, že ukončiť zmluvný vzťah v inom čase ako v júni alebo do polky júla môžem, len ak im vydokladujem, že nehnuteľnosť už nevlastním. Ja som ale predmetnú nehnuteľnosť nikdy nevlastnil, z čoho vyplynulo, podľa pracovníčky poisťovne, že “Vasa zmluva bola zrejme nespravne uzatvorena, ake ste tam mali iba trvaly pobyt, ale nikdy ste vlastnikom neboli, zmluva mala byt uzatvorena na vlastnika a vy by ste boli iba dojednavatel+platitel.”

Ako alternatívu mi ponúkli možnosť ukončenia zmluvy z ich strany pre neplatenie. Tak som napísal, že možnosť mi vyhovuje a nezaplatil. Neskôr mi pani v maili odporučila “ukoncit zmluvu korektnym sposobom, aby z toho v buducnosti nevznikli nezrovnalosti”. Možnosť ukončiť tento vzťah korektne mala samotná Kooperatíva poisťovňa, a.s. – Vienna Insurance Group; ich zmluvné podmienky, obchodné podmienky ani interné procesy takéto riešenie na predídenie hnevu zákazníka neobsahovali.

Zároveň som priateľov v Kooperatíve informoval mailom o mojej novej adrese. Prúd papierovej pošty od Kooperatívy na starú, neexistujúcu adresu pokračoval a nikto sa neobťažoval so mnou doriešiť moju pôvodnú, jasne formulovanú žiadosť.

Potom mi od poisťovne došla nedoporučene do schránky v dome, kde vyše štyri roky nebývam, predžalobná výza. Vyzeralo to, že ide o sľúbenú alikvótnu čiastku a jej úhradou môj nedobrovoľný vzťah s poisťovňou Kooperatíva končí.

Necelých 50 euro cestovalo na účet poisťovne, ktorá mi nekryla už žiadne riziko – ak to nie je nedovolené obohatenie, malo by to byť…

Preto ma riadne prekvapila výzva na doplatenie poistného do roku 2012. Potom kolotoč telefonátov nevedúcich nikam, keďže v danej chvíli pracujú len ľudia, ktorí predávajú poistky novým obetiam a nie tí, ktorí majú za úlohu pacifikovať staršie.

Nakoniec pomohol telefonát jedinej osobe, ktorej korešpondenciu som mal archivovanú. Po jej prehliadnutí, predpokladám, sama videla, že mohla problémom pred tým rokom a pol predísť, ak by mi bola vybavila ukončenie zmluvy. Nehovoriac o tom, že mi Kooperatíva mohla poisťovať moju dnešnú domácnosť.

Pointa?

Potiaľto nešokujúce a nemal by som prečo o tom písať. Keby mi včera nezavolala tá chúďa pani, čo má na starosti volať zákazníkov po zrušení zmluvy. Bezelstne a ležérne sa ma opýtala: “A vy ako prečo končíte zmluvu. Ste tú nehnuteľnosť predali, alebo ako pre neplatenie. A teraz ste sa ako, kam presťahovali? Akože.”

“No to som ja ale už vašej poisťovni jasne komunikoval. Opakovane.”

“Ahaaa. No. Ako, neviem si v tejto chvíli…mhm, pozerám. Noo. Ale veď vždy treba dať aj druhú šancu.”

Mne neostalo, než jej zaželať, aby sa im podarilo opraviť si procesy na proklientské než im všetci klienti odídu k jednému z mnohých konkurentov.

4 lacné koordinačné riešenia pre lepšie spolužitie v meste

1. Eskalátory

V Londýne platia na všetkých eskalátoroch prísne pravidlá: stand right, walk left. Ak sa postavíte v metre na ľavú stranu eskalátora, niekto z ponáhľajúcich sa Londýňanov vás hneď uprace.

Táto konvencia zvyšuje spoločenské blaho a keď sa ozaj ponáhľate, veľmi ju oceníte.

U nás takáto spoločenská dohoda jednoducho absentuje. Nie je však ťažké si ju vytvoriť…

2. Vizitka v aute

V mestskej premávke sa nevyhnete zastaveniu na zvláštnych miestach – duplom v Bratislave, kde na parkovanie máte možno 10 samostatných systémov dopravného značenia bez akejkoľvek jednoznačnej spoločnej logiky.

V každom prípade, keď zaparkujete na mieste, o ktorom si nie ste istí, či nebude niekomu v danom čase chýbať, nechajte za oknom na seba kontakt. Tým pádom, namiesto volania polície dotyčný alebo dotyčná (ak sú príčetní), zavolajú vám a vy auto preparkujete.

S modernou technológiou sa to dá riešiť ešte jednoduchšie, dokonca so zachovaním anonymity: vídavam v centre Bratislavy jedno BMW s nálepkou (zjavne zdedenou z predošlého pôsobiska) s textom v duchu “Zaklopte sem, aby bol zavolaný majiteľ vozidla”.

Znalcov ľudskej povahy asi neprekvapí, že nálepka s textom “Zaklopte sem” vedie okoloidúce deti a mládež ku klopaniu…

A kde je problém, je možno aj zaujímavá obchodná príležitosť: služba poskytujúca mobilné číslo, ktoré si môžete zobraziť na vozidle. Volajúci sa na ňom bude vedieť s vami spojiť ale nemusí vidieť vaše skutočné telefónne číslo.

3. Zadná hmlovka

Zadná hmlovka sa má používať iba za extrémne slabej viditeľnosti. Pri jazdení v kolóne pri bežnej i silnej hmle alebo ak na vás vozidlá vidia zo stoviek metrov, hmlovku nezapínajte. Ťahá oči vodičom za vami a dokonca ich ohrozuje – môžu si kvôli oslepujúcej hmlovke nevšimnúť niečo iné dôležité v premávke.

4. Privolávač výťahu

Ak sú na výťahu privolávače hore aj dole, stlačte iba smer, ktorým chcete cestovať. Inak výťah zbytočne pre seba i pre ostatných spomalíte.

Študentský pôžičkový fond hľadá riaditeľa

Poradca Študentského pôžičkového fondu v piatok 20.1. zverejnil na svojej webstránke inzerát o výberovom konaní na nového riaditeľa alebo riaditeľku fondu (zároveň bol zverejnený aj na portáli Profesia.sk, v pondelok pribudla aj tlačová správa). Záujemcovia sa môžu hlásiť do 20. februára.

Na príprave tohto výberového konania sme s kolegami v Rade fondu a Dozornej rade pracovali od odvolania bývalého riaditeľa Ing. Zburína v októbri 2011. Našou ambíciou bolo urobiť čo najotvorenejšie výberové konania a pokúsiť sa nájsť najlepšieho možného uchádzača objektívnym spôsobom.

Osobne sa nádejám, že by sme mohli zaujať uchádzačov zo štátnej správy, samosprávy, manažérov zo školstva vrátane vysokých škôl, manažérov v rozpočtových a príspevkových organizáciách, či prípadne niekoho z podnikania, kto by mal ambíciu prispieť k verejnému blahu.

Riaditeľ fondu je vo svojej práci viazaný dnes už dosť zastaralým zákonom a samozrejme radami fondu, ktoré kombinujú ľudí nominovaných ministrom školstva a zástupcov študentov. Na druhej strane má priestor formulovať novú víziu fungovania fondu a v rámci existujúcich mantinelov lepšie plniť hlavné ciele fondu – požičiavať študentom, ktorí to potrebujú, peniaze na štúdium za nadštandardne výhodných podmienok vďaka veľkej štátnej dotácii.

Fond má asi 15 zamestnancov a vybavuje obrovské množstvo agendy pri nových i bežiacich študentských pôžičkách.

Výberu poradenskej firmy i špecifikácii poradcu predchádzali dlhé diskusie – snahou bolo nájsť spôsob výberu, ktorý bude garantovať objektívnosť i otvorenosť pre čo najvyšší počet kvalifikovaných uchádzačov. Obrovskú prácu odviedol predseda Rady fondu, riaditeľ INEKO Peter Goliáš a aj dočasne poverená riaditeľka fondu, bývalá zástupkyňa Elisabeth Kriglerová.

Poradenská spoločnosť Dr. Pendl & Dr. Piswanger Management Consulting, s.r.o. vzišla z výberového konania (podrobnosti na stránke fondu). Pôvodne sa umiestnila na 2. mieste. Fond s ňou začal rokovať potom, čo pôvodný víťaz odstúpil od svojej ponuky.

Ak si myslíte, že by pre vás bola zaujímavá výzva riadiť verejný fond s 25 miliónmi EUR a prispieť tak k lepšej situácii študentov a tým možno aj kvalitnejším absolventom, prihláste sa do výberového konania.

O segregácii rómskych detí v prílohe Fórum denníka SME

V sobotu 14. januára mi vyšiel v denníku SME tento text reagujúci na nedávne rozhodnutie Okresného súdu v Prešove ohľadom segregácie na Základnej škole v Šarišských Michaľanoch:

Oddelené deti
Riešiť oddeľovanie rómskych detí v školách nebude vôbec ľahké

Ľudia, ktorí náš vzdelávací systém poznajú zvnútra, úprimne povedia, že s časťou Rómov sa “inak nedá” – buď ich od detí majority (ale väčšinou aj od rómskych detí z integrovaného prostredia) oddelíme alebo sa vzdelávací a výchovný proces v škole rozsype.  Majú žiaľ pravdu – v dnešnej situácii základných škôl a pri minimálnom zaškolení detí z rómskych komunít v škôlke naše školy tieto deti jednoducho vzdelávať nedokážu.

Čokoľvek o Rómoch, okrem krátenia sociálnych dávok, nie je u majoritných voličov motiváciou pre podporu a preto sa neveľmi na tejto téme mali chuť páliť politici od ľavice, ktorej sociálne vylúčení majú logicky ležať na svedomí, po modernizačnú pravicu. Preto je dôležité jednoznačné rozhodnutie súdu v Prešove, že oddeľovanie rómskych detí v škole v Šarišských Michaľanoch je nezákonné.

Pritiahlo pozornosť.
Rodina, škola, obec, štát

Segregácia nie je výsledkom vedomého rozhodnutia na centrálnej úrovni. Kto teda za rozšírenú segregáciu nesie zodpovednosť a kto by mal zabezpečiť v súlade so zákonom, aby k nej nedochádzalo?

Rodičia, ktorí sa rozhodnú zobrať deti z integrovanej školy, nemôžu byť rukojemníkmi ideálu desegregácie. Starostliví rodičia detí, rómskych i všetkých ostatných, majú právo pre deti hľadať najlepšiu dostupnú vzdelávaciu cestu. Odpoveď zo Šarišských Michalian a stoviek obcí po Slovensku je, že rodičia, ktorí môžu, dávajú deti do škôl, ktoré sú bez problémových detí a teda fungujú lepšie.

Učiteľky sú ďalším článkom a samozrejme nesú svoju mieru zodpovednosti. Ale potrebujú mať vytvorené podmienky – vzdelanostné, materiálne, pedagogické. A najmä, učiteľka nemôže byť na 25 detí s rôznymi vzdelávacími potrebami sama. Nemôžeme od nej čakať, že vysprší deti z osady bez tečúcej vody ak v škole nemá sprchy, či že bude mať priestor na individuálny prístup ak nemá k dispozícii  asistentov, metodikov, psychológov, špeciálnych pedagógov, vhodné pomôcky.

Podmienky má zabezpečiť vedenie školy. Škola sa často pohybuje po tenkom ľade – bez potrebnej metodickej a materiálnej podpory od štátom zriadených inštitúcií nedokáže zabezpečiť kvalitné vzdelávanie (a často ani základnú hygienu a bezpečnosť) v integrovanom prostredí. Samozrejme, netýka sa to len rómskych detí, ale aj detí s rôznymi postihnutiami, talentom či poruchami učenia.

Obec ako zriaďovateľ má potom na pleciach neľahkú úlohu. Plniť za štát ťažko splniteľné ústavné záväzky tvárou v tvár k svojim voličom, ktorí majú s Rómami často negatívne zážitky. Základná škola v Šarišských Michaľanoch je navyše útočiskom pre deti z osady v asi 3 kilometre vzdialených Ostrovanoch. Tam základnú školu nemajú, ak nerátame Špeciálnu základnú školu. Nebolo by teda fér od obce žiadať nech sa sama o desegregáciu postará.

Všetky deti – Rómske, z majority a všetkých ostatných skupín majú práva – garantované a v západnej civilizácii hodné obhajoby. Záväzok dobre sa postarať o tieto deti nesú v prvom rade ich rodičia. Keď však tí, z akýchkoľvek objektívnych alebo subjektívnych dôvodov, zlyhávajú, zodpovednosť nesie aj štát. Ak nedokáže ochrániť malackú rodinu pred agresívnymi susedmi, nedokáže rómskym aj nerómskym deťom v Ostrovanoch aj Šarišských Michaľanoch zabezpečiť dostupnú možnosť kvalitne sa vzdelávať, živí pôdu pre nenávisť a kolektívne obviňovanie celej etnickej skupiny.

Dá sa to?

Dá sa znížiť segregácia? Dá, ukazujú to ak nie celé krajiny, tak mnohé mestá a regióny. Dá sa poskytovať lepšie vzdelávanie aj v de facto segregovaných situáciách? Dá. Sú rómske deti vzdelávateľné? V absolútnej väčšine sú a pre dokreslenie možno stačia nedávne výsledky výskumov vo Veľkej Británii, ktoré ukazujú, že mnoho detí rómskych migrantov zo Slovenska a Čiech, ktorí boli u nás v špeciálnych školách, zrazu v Anglicku prospieva v bežnej základnej škole (to je jeden v angličtine a tu aj stručná informácia o správe v češtine).

Dokonca aj peniaze na riešenie problémov vzdelávania rómskych detí sú – v eurofondoch, v špeciálnych školách pre deti s ľahkým mentálnym postihom, ktoré by s adekvátnou podporou zvládli bežnú školu, ale aj v budúcich úsporách, ak z čo najviac rómskych detí vyrastú pracovití a pracujúci dospelí (pozývam ľudových odborníkov, ktorí vám vysvetlia ako Rómovia nikdy pracovať nebudú, na stretnutie so stredným a nižším zdravotníckym personálom Univerzitnej nemocnice v Bratislave či na ktorúkoľvek väčšiu stavbu).

Navyše dnes existuje nový čerstvý strategický dokument – Stratégia pre integráciu Rómov do roku 2020. Prichádza po desaťročiach bezzubých a nemerateľných deklarácií zo strany verejnej moci a tom, čo sa vo verejnosti rozmohlo faktami nepodložené tvrdenie o ťažkých miliardách, ktoré sa už minuli na Rómov (pravdou je iba že sa minuli ale nikto nevie, koľko z nich išlo reálne na Rómov). Tentokrát má aspoň merateľné ciele a dá sa s ním pracovať.

Každý

Desegregácia nie je triviálne jednoduchá a nie sú na ňu ani jednotné recepty. Učiť sa zodpovední na Ministerstve školstva môžu začať na niektorých úspechoch v Čechách, Bulharsku, Maďarsku. V Čechách však môžu vidieť aj to, že cesta od rozhodnutia súdu (v tomto prípade Štrasburg v 2007) k plošnej desegregácii nie je otázkou pár rokov. Navyše, aby sa deti z marginalizovaného prostredia mohli integrovane vzdelávať na základnej škole, potrebujú dostať príležitosť na kvalitné predškolské vzdelávanie.

Rozhodnutie súdu a samozrejme odvážny a rozumný prístup košickej Poradne pre občianske a ľudské práva, ktorá sa na súd obrátila, majú môj rešpekt. Možno konečne našli spôsob, ako pritiahnuť viac pozornosti k problému, ktorého ekonomické i ľudskoprávne dôsledky sa s nami budú ťahať desaťročia. A každý, komu sa nezaliečajú recepty typu „jama s vápnom“ alebo „ohradená rezervácia pre neprispôsobivých“, má spoluzodpovednosť za hľadanie riešenia.

Kedy budú internet bankingy naozaj použiteľné?

Tento post som už publikoval v rovnakom znení ako Note na Facebooku.

Nebolo by to šialené, keby sa v internet bankingu mojej banky dali urobiť úplne bežné veci, ako urobiť si draft prevoďáku a dokončiť ho neskôr, vyhľadávať full textom v transakciách, prezerať transakcie cez Ajaxovský interface…

@ujovlado na Twitteri sa sťažuje na UX banky ZunoNamiesto toho je každé použitie tohto nástroja minulého desaťročia útrpné, s obavou, aby mi neskončila session, kým si v inom okne skontrolujem číslo účtu. A na Twiiteri som len v posledných pár dňoch zachytil ponosu @ujovlado na @ZunoSK banking a info o pokuse poňať online banking úplne inak (https://banksimple.com/ via @synopsi).

Samozrejme, internet banking mojej banky (TB) je jeden z najlepších na našom trhu (a pekelne bezpečný, keďže na jeho využitie treba so sebou nosiť kalkulačku). Ale pokiaľ ide o použiteľnosť pri operáciách, ktoré sú bežné a mohli by byť jednoduché, je zdrojom častej frustrácie.